Profil školy
História školy
Cesta k dnešnej Spojenej škole internátnej v Humennom je príbehom, ktorý sa píše už viac než sedem desaťročí – príbehom o tom, ako sa spoločnosť postupne učila venovať pozornosť a starostlivosť deťom so zdravotným postihnutím.
Skromné začiatky starostlivosti o telesne postihnutých
Organizovaná a systematická starostlivosť o telesne postihnutých sa v civilizovanom svete rozbiehala pomerne pomaly. Prvé zariadenia sociálnej starostlivosti mali skôr charakter azylov a dôraz sa kládol najmä na zlepšenie materiálnych podmienok tzv. mrzákov. Až neskôr, keď sa spoločnosť pustila do preventívneho boja proti tuberkulóze, pohlavným chorobám a alkoholizmu, si začala viac všímať aj osudy ľudí s telesným postihnutím.
Na Slovensku sa väčšia pozornosť telesne postihnutým venuje až od roku 1922. V roku 1930 bolo na Slovensku evidovaných približne 5 000 telesne postihnutých detí a po druhej svetovej vojne ich počet ešte narástol. Existujúce ústavy v Bratislave a Slávnici už kapacitne nestačili, a preto Povereníctvo sociálnej starostlivosti v spolupráci s Povereníctvom školstva rozhodlo o zriadení nového ústavu – v Humennom, v budove bývalej meštianskej školy.
Zrod školy v Humennom (1948 – 1951)
Dňa 18. augusta 1948 bola systemizačnou listinou zriadená trojtriedna národná škola pre telesne chybných. Do prevádzky sa jej podarilo spustiť až v školskom roku 1950/51, keď sa otvorili prvé dve triedy. Samotný ústav spolu so školou oficiálne začali fungovať 2. apríla 1951 s 22 chovancami. Prvým riaditeľom sa stal Ján Demjan, odborne spôsobilý vyučovať mládež vyžadujúcu osobitnú starostlivosť, prvým učiteľom bol Jozef Gross.
Podmienky boli v tých časoch veľmi skromné – škola nemala takmer žiadne učebné pomôcky, v učiteľskej knižnici sa nachádzalo len 10 kníh a v žiackej dokonca iba jedna. Napriek tomu sa škola postupne rozvíjala: od septembra 1951 pri ústave pribudla aj neúplná stredná škola a počet žiakov aj tried v nasledujúcich rokoch priebežne rástol.
Roky rastu a organizačných zmien (1953 – 1970)
V roku 1953 sa národná a neúplná stredná škola spojili do osemročnej strednej školy pre telesne chybných. Prvé záverečné skúšky sa na škole konali už v školskom roku 1953/54 a všetkých 12 žiakov ôsmeho ročníka úspešne prospelo. V roku 1959 sa škola transformovala na deväťročnú základnú školu a rozšírila o ďalšiu triedu.
Šesťdesiate roky priniesli školu pod správu Krajského národného výboru v Košiciach (1963) a jej postupný rast pokračoval – v roku 1963 mala škola 75 žiakov a 7 učiteľov, o rok neskôr už 107 žiakov, 9 tried a 10 učiteľov. V roku 1965 prešiel ústav pod Ministerstvo sociálnych vecí a škola pod Ministerstvo školstva, pričom riaditeľom ústavu sa stal Jozef Rerko, zatiaľ čo Ján Demjan zostal na čele školy.
Rastúci záujem o umiestnenie žiakov si v roku 1967 vyžiadal presťahovanie školy do uvoľnenej budovy Okresného národného výboru na Štúrovej ulici – s otázkou vhodných priestorov škola zápasí, ako sa ukázalo, dodnes. Významná zmena prišla aj na prelome 60. a 70. rokov, keď škola po presune časti žiakov do novootvoreného ústavu v Košiciach začala prijímať žiakov s kombináciou telesného a mentálneho postihnutia – krok, ktorý si vyžiadal od pedagógov výrazne náročnejšiu a citlivejšiu prácu.
Presťahovanie na Podskalku a ďalší rozvoj (1976 – 1991)
Po odchode riaditeľa Jána Demjana do dôchodku v roku 1976 prevzal vedenie zástupca Ladislav Závadský. O rok neskôr, 28. apríla 1977, bol slávnostne odovzdaný do užívania nový areál ústavu a školy na Podskalke – v peknom prírodnom prostredí, hoci ďalej od mesta. V školskom roku 1982/83 tu vznikla aj Osobitná materská škola so siedmimi deťmi.
Škola sa naďalej rozrastala: v školskom roku 1988/89 mala už 9 tried Osobitnej školy a 89 žiakov. Rok 1991 priniesol demokratické voľby vedenia – riaditeľkou sa stala Mgr. Katarína Typčuková, zástupkyňou Mgr. Jarmila Žolnová, čím sa skončilo takmer 16-ročné pôsobenie Anny Lukáčovej vo funkcii.
Cesta k modernej špeciálnej škole (1991 – 2007)
Deväťdesiate roky priniesli výrazný rozvoj odborných služieb školy. V roku 1991 vznikla pri škole trieda Pomocnej školy, v roku 1993 získala Osobitná škola pre telesne postihnutých právnu subjektivitu a súčasne pri nej vznikla Špeciálnopedagogická poradňa, ktorú najprv viedla Jarmila Žolnová. V rokoch 1993/94 a 1995/96 pribúdali ďalšie triedy – vrátane tried Špeciálnej materskej školy a Pomocnej školy – a počet žiakov aj pedagógov naďalej rástol (v roku 1995/96 to bolo 89 žiakov a 17 pedagogických pracovníkov v 12 triedach).
Od roku 1997 na škole pôsobil na plný úväzok aj školský psychológ. Nasledujúce roky priniesli sériu zmien názvu, ktoré odrážali vývoj poslania a zamerania školy:
- 2000 – Špeciálna základná škola pre telesne postihnutých – Humenné – Podskalka,
- 2006 – Špeciálna základná škola pre telesne postihnutých, Podskalka 158, Ptičie,
- 2007 – Špeciálna základná škola s materskou školou pre telesne postihnutých internátna, Komenského 3, Humenné (v dôsledku zlučovania škôl).
Vznik Spojenej školy internátnej (2008 – 2011)
Prelomovým bodom bol 1. január 2008, keď vznikla Spojená škola internátna – prvý veľký krok na ceste k osamostatneniu školy a ukončeniu dovtedajšieho dvojrezortného riadenia v priestoroch CSS Garden.
Dňa 2. septembra 2008 boli premenované jednotlivé organizačné zložky školy na ich dnešnú podobu:
- Špeciálna základná škola s materskou školou pre žiakov s telesným postihnutím internátna,
- Odborné učilište pre žiakov s telesným postihnutím internátne,
- Praktická škola internátna.
Poslednú zmenu priniesol 3. jún 2011, keď boli ustálené aj súčasti Spojenej školy internátnej:
- Centrum špeciálno-pedagogického poradenstva,
- Školský internát,
- Výdajná školská jedáleň.
Dnes tak Spojená škola internátna nadväzuje na viac než sedemdesiatročnú tradíciu starostlivosti o deti a žiakov s postihnutím – tradíciu, ktorá sa počas desaťročí menila spolu s tým, ako sa menil aj pohľad spoločnosti na potreby ľudí so zdravotným znevýhodnením.